Zellwegerov syndróm je tiež nazývaný
cerebrohepatorenálny syndróm, peroxizomálna abiogenetická porucha, alebo Zellwegerovské
spektrum (angl. Zellweger syndrome, Zellweger spectrum disorder). Jedná sa o
vrodenú (autozomálne recesívne dedičnú) progresívnu encefalopatiu, ktorú ako
prvý popísal Hans Zellweger roka 1964.
Podstatou je mutácia v akomkoľvek z 12 génov (pozri peroxin-1 (PEX1), peroxin-12 (PEX12)), ktoré riadia správnu funkciu peroxizomálnych enzýmov. Následkom tejto mutácie je znížená funkcia či úplný deficit peroxizómov v bunkách mozgu, pečeni a obličiek. Funkciou peroxizómov je katalyzovať premenu peroxidu na kyslík a vodu pomocou enzýmu katalázy. Vďaka tomu sa degradujú mastné kyseliny s dlhými reťazcami a odbúravajú škodliviny.
Početnosť:
Najviac v Kanade - 1:12 000 a najmenej v Japonsku - 1: 500 000.
Prognóza: deti umierajú okolo 1. roku života
Liečba: Jedná sa o vrodenú poruchu, teda nie je možné vyhnúť sa jej prevenciou. V súčasnej dobe neexistuje žiadny liek. Používa sa iba symptomatická a podporná liečba.
Príznaky (prejavujúce sa už od narodenia morfologickými aj funkčnými odchýlkami):